Hučivá diera

Obr. 1. Vchodový portál pred jeho uzavretím kovovými mrežami.

Jaskyňa Hučivá diera, s dĺžkou chodby 16 m, sa nachádza vo Východných Tatrách, časti Belianske Tatry. Prvé nálezy novovekých črepov v nej v 70. rokoch 20. storočia zachránili miestni speleológovia, združení v Slovenskej speleologickej spoločnosti – Jaskyniarskej skupine Spišská Belá. V nádeji neúspešného prepojenia s neďalekou Belianskou jaskyňou obnažili v zadnej časti s nepravidelný profil jaskynných sedimentov, v ktorom sme neskôr objavili rovnako datovaný keramický inventár z včasného novoveku.

Na sklonku roka 2018 sa vo vyššie uvedenom profile spozorovali dve prepálené vrstvičky s ojedinelou keramikou zo 16. storočia. Začistením profilu sa v spodnej uhlíkovej vrstve podarilo objaviť prvý štiepaný kamenný artefakt a po ňom ďalšie tri. Obhliadka tohto prvého pravekého jaskynného náleziska v oblasti Tatier sa na krátky čas prerušila a začali sa prípravy na interdisciplinárny archeologický výskum.

Obr. 2. Profil so zahĺbeným ohniskom počas výskumu v r. 2019.

V lete 2019 sa pod vedením Archeologického ústavu SAV, v. v. i. (M. Soják) a Jagelovskej univerzity v Krakove (P. Valde-Nowak) realizoval prvý výskum, za účasti tamojších doktorandov a poslucháčov archeológie. Výskum pokračoval v rokoch 2022 a 2024. Jaskyňa sa podrobne zamerala a rozdelila na štvorcovú sieť o veľkosti štvorcov 1 x 1 m, ktoré sa ďalej rozčlenili na štyri menšie sektory 0,5 x 0,5 m. Výskum na vedecké a dokumentačné účely (po skúmaných 5 cm vrstvách) začal v zadných priestoroch neveľkej chodby, v mieste poškodených sedimentov a zachránených prvých kamenných artefaktov. Následne sa presunul do miesta vchodového portálu, kvôli vybudovaniu kovového uzáveru, brány z mreží a zneprístupneniu jaskyne.

Obr. 3. Výber štiepanej kamennej industrie magdalénienu.

V zadných jaskynných priestoroch, pod odvetrávacím komínom, sa počas troch výskumných sezón detailne skúmal zvyšok zahĺbeného ohniska s početným nálezovým inventárom. Z artefaktov dominuje štiepaná kamenná industria, z drobných nálezov dve kostené ihly s prevŕtaným očkom, dve prevŕtané fosílne mušle, fragment pieskovcovej olejovej lampičky so zistenou organickou substanciou a ryhami zdobený kostený priebojník. Z ohniska pochádzajú výrazné uhlíky, kúsky okrového farbiva, početný je výskyt kostí lovných zvierat. Na výskume, okrem archeológov, spolupracujú geológ (M. Orvošová), sedimentológ (L. Lisá), palynológ (A. Wacnik), paleobotanik (M. Hajnalová) i paleontológ (A. Nadachowski a kol.). Nechýba rádiouhlíková analýza viacerých organických zvyškov (Poznaň), ako aj analýza DNA vybraných zvieracích kostí (Varšava) a aktuálne početných vzoriek z jaskynných vrstiev (Štokholm).

Obr. 4. Kostená ihla.

Absolútny vek uhlíkov a zvieracích kostí indikuje interštadiál bölling a datovanie okolo roku 12 200 BC. Získaná štiepaná kamenná industria je špecifická a príznačná pre kultúru magdalénien. Nenachádza však analógie v takto zaradených kolekciách artefaktov východnej provincie zmienenej kultúry u nás ani v susedných Čechách, ale na území Anglicka, Holandska a tiež Švajčiarska. Príznačné sú hroty s nevýrazným vrubom i bez neho, ktoré nachádzajú najbližšie paralely v kultúre creswellien, t. j. britský neskorý magdalénien. Popri zmienených špecifických hrotoch sa objavujú čepele s retušou či bez nej, s otupeným bokom, tiež vrtáky, priebojníky, zriedkavo rydlá a škrabadlá. Nepočetne vystupujú úštepy, pochádzajúce zväčša z opravy poškodených nástrojov. Spomedzi „polosuroviny“ sa našli len tri značne vyťažené ploché jadrá. Z pohľadu zastúpených surovín dominuje pieninský rádiolarit pochádzajúci z bradlového pásma, potom pazúriky poľskej proveniencie (čokoládový, jurský podkrakovský, volýnsky, typ Bircza), ojedinele limnosilicit otáznej proveniencie (Žiarska kotlina?) a možno aj rohovec typu Krumlovský les. Relevantné posúdenie mnohých artefaktov znemožňuje ich patinovaný povrch, menej často dotknutý žiarom (ohňom). Zaujímavé je, že sa v kolekcii neobjavil obsidián, čo naznačuje absenciu vzťahov s východnejšie položenými regiónmi Slovenska.

Obr. 5. Prevŕtaný fosílny ulitník z jaskyne.

Pri pohľade na lokality magdalénienu na Slovensku je zrejmé, že najvýraznejšie doklady sú práve v povodí Popradu – na hornom Spiši. Prvé zberové nálezy poznáme z Toporca, kde sa zozbierala kolekcia čepelí, zhotovených zo špecifickej pazúrikovej suroviny typu Bircza. Následne sme skúmali táborisko dielenského charakteru v Starej Ľubovni, slúžiace na prvotné spracovanie rádiolaritu, ktorý sa ťažil baníckym spôsobom (pingové pole a polovýrobky) v neďalekom Lesoparku. Onedlho nato sa prieskumom získali ďalšie artefakty z blízkej lokality pri Jarabine. Magdalénienske nálezy z ostatných regiónov Slovenska sú neoverené a bolo by ich potrebné opätovne prehodnotiť (Plavecký Mikuláš – Deravá/Dzeravá skala, Dubová), podobne ako skromné artefakty z kosti i kameňa z Haligoviec – jaskyne Aksamitka (aurignacien, resp. magdalénien?).

Obr. 6. Fragment pieskovcovej lampy so zvyškom organickej substancie.

Z jaskyne Hučivá diera prekvapuje spektrum doložených zvierat, ktoré boli uprostred loveckého záujmu magdalénienskych lovcov. Z osteologických analýz vyplýva, že prevládajú kosti kozorožca alpského (Capra ibex), naznačujúce špecializáciu lovu na uvedené faunistické spoločenstvo. Popri nich sa lovili kone, medvede hnedé, pričom nechýba iná vysoká zver, rys ostrovid, drobné cicavce a dokonca labuť. Len ďalšie analýzy ukážu, či sa v jame s početnými vrstvami vápna na mieste nespracovávala kožušina zvierat garbiarskym spôsobom (činenie kože). Sledujú sa aj evidentné intencionálne stopy na kostiach zvierat, dokladajúce rezanie mäsa, sťahovanie kožušín, resp. rozbíjanie kostí kvôli špiku.

Vo výskume tejto pozoruhodnej jaskyne plánujeme pokračovať.

Marián Soják, Paweł Valde-Nowak